Diplomová práca sa zaoberá témou konfesných vzťahov na Slovensku v období stavovských povstaní v rokoch 1604 až 1711. Jej základným cieľom je analyzovať náboženské postoje a konflikty v historickom kontexte od začiatku reformácie na Slovensku. Zaoberá sa pokusmi protestantov, v prípade Horných Uhier luteránov, na vytvorenie vlastnej cirkvi. Súčasťou práce je snaha o vysvetlenie procesu konfesionalizácie a faktorov, ktoré k nej prispeli, najmä rekatolizácie, ktorá veľkou mierou prispela k náboženským konfliktom v 17. storočí. Protireformácia a snaha o habsburgský absolutizmus prispievala k nespokojnosti stavov, ktoré začali konať ozbrojené revolty proti viedenskému dvoru. Povstania boli vedené šľachtou, ktorá bojovala najmä za zachovanie svojich stavovských práv a potvrdenie slobody vierovyznania. Osmanská ríša nepriamo, ale aj priamo podporovala tieto revolty s cieľom o vnútorné oslabenie Habsburgskej monarchie. Protihabsburgské stavovské povstania mali iba čiastkové a dočasné úspechy v rámci náboženskej situácie, pretože na ich konci rekatolizačné opatrenia úspešné až natoľko, že sa takmer úplne zmenilo konfesné zloženie obyvateľstva na Slovensku.
