Teória a prax behaviorálnej ekonómie

Abstract

Koncept racionality správania sa jednotlivca presadzovaný klasickou ekonómiou stráca všeobecnú platnosť v konfrontácii s realitou ľudského konania. Riešenie otázky predikcie a ovplyvňovania konania jednotlivcov v modernej verejnej ekonomike vychádza z rozšíreného konceptu neoklasickej ekonómie o psychologický rozmer v snahe adekvátnejšie reagovať na verejné potreby, zvýšiť účinnosť poskytovania verejných služieb. Behaviorálna ekonómia našla uplatnenie v mnohých oblastiach verejného sektora. Súčasný stav poznania behaviorálnych intervencií všeobecne je rámcom pre formulovanie hlavného cieľa práce. Cieľom habilitačnej práce je rozšírenie štandardného pohľadu na rozhodovanie a konanie jednotlivca ako objektu štátnych intervencií daného optikou neoklasickej mikroekonómie o rozmer libertariánskopaternalistickej etiky v behaviorálnej ekonómii skúmaním možností behaviorálnych intervencií v reálnych podmienkach. Štúdie behaviorálnych intervencií vo vybraných oblastiach verejného sektora sú východiskom pre tvorbu vlastnej originálnej metodiky výskumu a realizácie behaviorálnych intervencií v reálnych podmienkach na Slovensku. V závere možno konštatovať, že metodologický rámec behaviorálnej ekonómie vo verejnej ekonómii je možné využiť pri definovaní problému, zlyhania trhu, resp. predmetu intervencie, alebo pri návrhu jeho riešenia, resp. samotnej intervencie. To sa premieta do teoretických a praktických prínosov práce, kde pri definovaní problému, predmetu štátnej intervencie práca rozširuje mainstreamový pohľad neoklasickej ekonómie o behaviorálne aspekty (teoretické prínosy) a pri návrhu realizácie štátnej intervencie práca pracuje so psychologickými faktormi konania jednotlivca ako objektu štátnej intervencie (praktické prínosy).