Digitální knihovnaUPCE
 

2014/6 Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia

Permanentní URI k tomuto záznamuhttps://hdl.handle.net/10195/58595

Procházet

Filtry

20144

Nastavení

Search Results

Nyní se zobrazuje 1 - 4 z 4
  • Náhled
    ČasopisOmezený přístuppeer-reviewedpublished
    6/2014 Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
    (Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2014)
  • Náhled
    ČlánekOmezený přístuppeer-reviewedpublished
    Paliatívna starostlivosť z pohľadu laickej verejnosti
    (Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2014) Sabolčáková, Tatiana
    Vyspelosť spoločnosti môžeme hodnotiť podľa prístupu spoločnosti k problematike paliatívnej starostlivosti a tiež podľa kvality starostlivosti o nevyliečiteľne chorých. Cieľom predkladanej práce ja zmapovanie názorov verejnosti na potrebu paliatívnej starostlivosti a zistenie záujmu laikov o danú problematiku. K zberu informácií bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Výsledkom prieskumu je zistenie, že laická verejnosť v 90%- tách prezentuje potrebu paliatívnej starostlivosti u nevyliečiteľne chorých, 80% respondentov má záujem o danú problematiku a uvádza tiež preferované formy získavania informácií o paliatívnej starostlivosti. Záver pre prax vyplývajúci z výsledkov je otvorenie diskusie o paliatívnej starostlivosti na celospoločenskej úrovni a priblíženie danej problematiky laickej verejnosti.
  • Náhled
    ČlánekOmezený přístuppeer-reviewedpublished
    Porovnanie miery emočnej intelgencie sestier
    (Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2014) Juhásová, Ingrid; Baumgartner, František
    Emočná inteligencia znamená pre sestru schopnosť chápať nielen vlastné pocity a reakcie, ale najmä pocity a reakcie svojich pacientov. Cieľom štúdie bolo zistiť rozdiely v úrovni emočnej inteligencie u sestier, ktoré poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť geriatrickým pacientom. Výskumný súbor tvorili sestry poskytujúce starostlivosť pacientom v štyroch nemocniciach Trnavského regiónu (Dunajská Streda, Galanta, Skalica, Trnava). Na meranie úrovne emočnej inteligencie boli použité dotazníky (SIT-EMO, SEIS), ktoré reprezentujú súčasné prístupy chápania emočnej inteligencie a dotazník Emotional self–efficiacy to geriatric patients (ESE-GP) zisťuje globálnu emočnú sebaúčinnosť sestier v interakcii s geriatrickými pacientmi, tvorí ho 15 subškál. Pri porovnávaní skupín sestier sme nezistili štatisticky sig. rozdiel (p > 0,05) medzi úrovňou emočnej inteligencie a skupinami nemocníc, ale bol zistený štatisticky sig. rozdiel (p < 0,05) v priemernom poradí úrovne emočnej inteligencie (ESE-GP) medzi sestrami, ktoré sú výlučne v interakcii s geriatrickými pacientmi a sestrami, ktoré sú v interakcii aj s vekovo mladšími pacientmi (obdobie dospelosti) v dvoch dimenziách: adaptabilita a asertivita. Sestry z nemocníc Trnavského regiónu, ktoré sú výlučne v interakcii s GP, sú na rozdiel od ostatných sestier flexibilnejšie a ochotnejšie sa prispôsobovať novým podmienkam vyskytujúcim sa vo vzťahu s geriatrickými pacientmi, taktiež sú priame, úprimné a ochotné stáť si za svojím v interakcii s geriatrickými pacientmi. Vzdelávacie inštitúcie by sa mali snažiť o inkorporáciu emócií k intelektuálnej výbave budúcich sestier. Odporúčame prehodnotiť vzdelávacie programy pre budúce sestry a ponúknuť kurzy, tréningy rozvíjajúce ich emočnú inteligenciu.
  • Náhled
    ČlánekOmezený přístuppeer-reviewedpublished
    Motivační a demotivační faktory ovlivňující pracovní spokojenost všeobecných sester
    (Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2014) Brabcová, Iva; Kulhánková, Petra
    Povolání sestry patří z hlediska odborné přípravy i požadavků na profesní výkon mezi velmi náročné a od sester vyžaduje velkou psychickou odolnost a zároveň určitou vyrovnanost se sebou samým. Proto je v tomto povolání velmi důležitá pracovní spokojenost, která úzce souvisí s motivací. Její nedostatek má za následek nejen samotnou demotivaci, ale i pracovní nespokojenost. Cílem tohoto výzkumu byla snaha porozumět všem aspektům pracovní motivace a demotivace povolání všeobecné sestry a zároveň prozkoumat pracovní spokojenost a nespokojenost. Z těchto důvodů bylo vhodné zvolit kvalitativní metodu šetření (polostrukturovaný rozhovor), která je osobnější, a jejíž pomocí je možné proniknout do dané problematiky hlouběji. Objektem tohoto výzkumného šetření byly partnerské nebo manželské dvojice s různou délkou společného soužití, přičemž jeden z páru pracuje ve zdravotnictví jako všeobecná sestra. Celkový počet respondentů byl 16, z toho 8 žen, sester a 8 mužů, partnerů sester. Z výzkumného šetření vyplynulo, že náročnost povolání spolu s nepříznivou pracovní atmosférou, která je spojena s týmovou nesoudržností, respondentky velmi často demotivuje, a naopak radost z práce s možností seberealizace je motivuje. S otázkou pracovní motivace a demotivace úzce souvisí i pracovní spokojenost, kterou respondentky spojují nejen s dostatečným finančním ohodnocením, ale i zaujetím pro svou práci. Zvyšující se administrativa spolu s nespokojeností s výší finančního ohodnocení a pracovní atmosféra působí u respondentek pracovní nespokojenost. Respondentky jsou velmi kritické ke svému povolání, více než jejich partneři. Tento postoj pramení především z jejich demotivace a pracovní nespokojenosti, která je způsobena nejen finančním ohodnocením, zvyšujícím se tlakem ze strany managementu zdravotnického zařízení, ale především pracovní atmosférou daného oddělení.