Porovnanie miery emočnej intelgencie sestier

Abstract

Emočná inteligencia znamená pre sestru schopnosť chápať nielen vlastné pocity a reakcie, ale najmä pocity a reakcie svojich pacientov. Cieľom štúdie bolo zistiť rozdiely v úrovni emočnej inteligencie u sestier, ktoré poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť geriatrickým pacientom. Výskumný súbor tvorili sestry poskytujúce starostlivosť pacientom v štyroch nemocniciach Trnavského regiónu (Dunajská Streda, Galanta, Skalica, Trnava). Na meranie úrovne emočnej inteligencie boli použité dotazníky (SIT-EMO, SEIS), ktoré reprezentujú súčasné prístupy chápania emočnej inteligencie a dotazník Emotional self–efficiacy to geriatric patients (ESE-GP) zisťuje globálnu emočnú sebaúčinnosť sestier v interakcii s geriatrickými pacientmi, tvorí ho 15 subškál. Pri porovnávaní skupín sestier sme nezistili štatisticky sig. rozdiel (p > 0,05) medzi úrovňou emočnej inteligencie a skupinami nemocníc, ale bol zistený štatisticky sig. rozdiel (p < 0,05) v priemernom poradí úrovne emočnej inteligencie (ESE-GP) medzi sestrami, ktoré sú výlučne v interakcii s geriatrickými pacientmi a sestrami, ktoré sú v interakcii aj s vekovo mladšími pacientmi (obdobie dospelosti) v dvoch dimenziách: adaptabilita a asertivita. Sestry z nemocníc Trnavského regiónu, ktoré sú výlučne v interakcii s GP, sú na rozdiel od ostatných sestier flexibilnejšie a ochotnejšie sa prispôsobovať novým podmienkam vyskytujúcim sa vo vzťahu s geriatrickými pacientmi, taktiež sú priame, úprimné a ochotné stáť si za svojím v interakcii s geriatrickými pacientmi. Vzdelávacie inštitúcie by sa mali snažiť o inkorporáciu emócií k intelektuálnej výbave budúcich sestier. Odporúčame prehodnotiť vzdelávacie programy pre budúce sestry a ponúknuť kurzy, tréningy rozvíjajúce ich emočnú inteligenciu.