Extrakcia prchavých látok z matríc prírodného pôvodu

Abstract

Dizertačná práca je zameraná na extrakciu bioaktívnych látok z matríc prírodného pôvodu, so zameraním na prchavé látky. Vzhľadom na variabilitu rastlinných matríc je dosiahnutie homogenity obzvlášť náročné a vyžaduje úpravy, ako sú sušenie a mletie, pred samotnou extrakciou bioaktívnych látok. Úvod teoretickej časti sa teda zaoberá možnosťami sušenia rastlinných matríc a ich vzájomným porovnaním. Taktiež obsahuje stručnú charakteristiku rastlinných matríc, použitých v experimentálnej časti práce a popisuje chemické zloženie esenciálnych olejov a extraktov. Najrozsiahlejšiu časť tvorí popis konvenčných a alternatívnych metód prípravy esenciálnych olejov a extraktov. Ďalej práca popisuje možnosti separácie komplexných zmesí pomocou plynovej chromatografie s hmotnostnou detekciou (GC-MS) a s plameňovo ionizačným detektorom (GC-FID). Vo vybraných matriciach sa sledoval aj obsah fenolických látok, ktoré boli separované pomocou vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (HPLC) s hmotnostnou detekciou. Záver teoretickej časti je venovaný metódam stanovenia antimikrobiálnej aktivity rastlinných extraktov a tiež testovaniu schopnosti inhibície biofilmu, pričom všetky metódy sú popisované formou schém a obrázkov. Prvá kapitola experimentálnej časti je venovaná chemickému zloženiu a stabilite esenciálneho oleja z nádchovníka. Druhá a tretia kapitola diskutuje o valorizácii potravinového odpadu a poukazuje na významnosť jeho spracovania v rámci podpory cirkulárnej ekonomiky. Cieľom bolo získať esenciálny olej zo semien granátového jablka a malín, definovať chemické zloženie, testovať antimikrobiálnu aktivitu a poukázať na možnosť využitia potravinového odpadu ako konzervačnej látky, či náhrady za syntetické antibiotiká. Štvrtá kapitola sa zaoberá testovaním sorpčnej stability vybraných prchavých látok (terpénové zlúčeniny), s použitím určitých matríc (medovka, alchemilka) a s cieľom vyvinúť šetrnejšiu metódu s minimálnym rizikom ich opätovnej desorpcie z vlákna počas extrakcie a tým dosiahnuť zvýšenie množstva extrahovaných látok oproti bežnému prevádzanému postupu. Predposledná kapitola je zameraná na optimalizáciu podmienok praženia kávových zŕn, ktorá vznikla na základe spolupráce so skupinou Kvapalinovej chromatografie a elektroforézy v rámci univerzity. Záverečná kapitola sa sústredí na stanovenie prchavých látok z arekových orechov, pričom nadväzuje na prechádzajúce experimenty.