Abstract:
Autor porovnáva kontexty osamostatnenia sa detí po ukončení ústavnej výchovy (ústavnej starostlivosti) v období pred rokom 1989 a v súčasnosti. Na základe komparácie niektorých prvkov systémov vyslovuje presvedčenie, že postmoderna vytvára pre mladých ľudí oveľa komplikovanejšie podmienky pre osamostatnenie sa ako obdobie predchádzajúce. Konštatuje, že k skutočnému osamostatneniu sa môže dôjsť len vtedy, ak si dieťa osvojí základné etické hodnoty. Bez cieľavedomej výchovy to považuje za nemožné.
