2014/3 Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia
Permanentní URI k tomuto záznamuhttps://hdl.handle.net/10195/56654
Procházet
Časopispeer-reviewedpublished Omezený přístup 3/2014 Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia(Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2014)Článekpeer-reviewedpublished Omezený přístup Laktační poradenství(Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2014) Petržílková, Helena; Moravcová, MarkétaPříspěvek předkládá výsledky kvantitativního výzkumného dotazníkového šetření zaměřeného na činnost laktačních poradkyň v České republice. Cílem práce bylo analyzovat a interpretovat výsledky výzkumného šetření, seznámit čtenáře s činností laktačních poradkyň a navrhnout možná opatření vedoucí ke zlepšení informovanosti o laktačním poradenství. Autorky se především zaměřují na prezentaci výsledků zaměřených na způsob a možnosti navázání kontaktu s laktačními poradkyněmi a další související aspekty.Článekpeer-reviewedpublished Omezený přístup Mapa starostlivosti ako súčasť zvyšovania a udržania kvality poskytovanej starostlivosti(Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2014) Čmelová, JanaKvalita zdravotnej starostlivosti je očakávaná pacientom od všetkých zdravotníckych pracovníkov v zariadení, ktoré si zvolil, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. O to viac, ak ide o pacienta s onkologickou diagnózou. Pacient počas liečby trávi dlhý čas v zdravotníckom zariadení. Liečba je náročná a zdĺhavá. Kvalita ošetrovateľskej starostlivosti sa stáva jedným z kľúčových problémov v zdravotníckych systémoch vyspelých krajín, ako na to upozorňuje Sklenková a dodáva, že potreba definovať kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti je prirodzeným dôsledkom profesionalizácie ošetrovateľstva. Kvalita je stupeň dokonalosti, respektíve priblíženie sa k ideálu. Dokonalosť a ideál sú subjektívne pojmy, preto je aj vnímanie kvality často subjektívne t.j. ovplyvnené osobou hodnotiaceho (9). Na to, aby bola pre pacientov zabezpečená kvalita, je potrebný čas, náklady a investície a práve to sú nástroje, ktoré je potrebné kontrolovať, a tak zlepšiť kvalitu. Snahou je neustále zvyšovať a udržiavať kvalitu poskytovanej starostlivosti aj novými nástrojmi, ako sú zavedenie financovania cez DRG systém (Diagnoses Related Groups - skupiny súvisiacich diagnóz), poskytovanie zdravotníckej starostlivosti formou štandardov a ich kontrola uplatňovania v praxi, medicína a ošetrovateľstvo založené na dôkazoch, ako aj zavedenie a používanie máp starostlivosti v praxi. Sú to nástroje pre riadenie starostlivosti o pacientov. Riadená starostlivosť je systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá zabezpečuje kvalitu pri dodržaní nákladov. Cieľom je aplikovať mapy starostlivosti do praxe a ich využívanie počas celej hospitalizácie pacienta. Sledovanie ich významu pre prax, skvalitňovanie priebehu hospitalizácie a taktiež očakávanie, že sa odstráni variabilita z procesu starostlivosti, neefektívne využívanie finančných zdrojov a tým sa znížia náklady na celkovú starostlivosť, ktoré sú pri onkologických diagnózach, zvlášť v procese autológnych transplantácií, skutočne vysoké. Dovolíme si vyjadriť záver, že mapy starostlivosti pomáhajú ušetriť zdroje, zvýšiť efektivitu a zlepšiť kvalitu starostlivosti s optimálnymi výstupmi - výsledkami tejto starostlivosti. Ich vypracovanie vychádza z osobných skúseností, intuície, kultúry, tradícií, etických princípov, vedeckých poznatkov, dostupných ekonomických možností, preferencií a výsledkov výskumu. Preto jednoznačne odporúčame ich zavedenie do praxe, ich sústavné dopĺňanie, špecifikáciu pri vybraných diagnózach a ich precízne dodržiavanie.Článekpeer-reviewedpublished Omezený přístup Stravovacie návyky v rodinách adolescentov(Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2014) Miertová, Michaela; Pavlová, MichaelaStravovanie v rodine je jedným z faktorov ovplyvňujúci formovanie stravovacích návykov jednotlivých jej členov. Problematike stravovania detí a adolescentov je venovaná pozornosť odbornej verejnosti, výsledky výskumov posúdenia stravovania v rodinách adolescentov u nás absentujú. Cieľom výskumu bolo u adolescentov popísať niektoré zo stravovacích návykov rodiny, ktorej sú členmi. Na zber empirických údajov bola použitá metóda dotazníka. Súbor respondentov tvorilo 100 študentov z troch stredných škôl v Žilinskom kraji. Z výsledkov výskumu vyplýva, že adolescenti sa za časové obdobie posledných 7 dní stretávali najčastejšie pri spoločných večerách. V rodinách sa obeduje najčastejšie medzi 12.-14. a večeria medzi 18.-20. hodinou. Viac ako polovica rodín máva pustený televízor pri jedení. Pri spoločnom stolovaní sa pijú džúsy, čaj, nápoje s obsahom cukru. V rodinách je zvykom jedávať pochutiny a sladkosti počas sledovania televízie. Zvýšenie úrovne vedomostí o vhodných stravovacích návykoch v rodinách adolescentov môže pozitívne ovplyvniť postojovú zložku správania v oblasti stravovania a predstavuje prevenciu vzniku stravovacích problémov. Cielená edukácia v školskom prostredí predstavuje odporúčanú intervenciu, ktorá spadá do kompetencie sestry.